Príbeh Oščadnice

Za posledných dvadsaťpäť rokov ( 1989 – 2014 ) sa Oščadnica zmenila.

Ako poslanec obecného zastupiteľstva ( 1991 - 1998 ) a neskôr ako starosta Oščadnice ( 1998 – 2010 ) som sa priamo zúčastnil na tejto zmene.

Z môjho pohľadu sa najzásadnejšia zmena udiala v oblasti cestovného ruchu a v oblasti rozvoja obce vďaka získaným finančným prostriedkom z Európskej únie.

Ktovie ako by to však s Oščadnicou dopadlo, keby sa nám úspešne nepodarilo už v zárodku ( 1999 - 2000 ) zastaviť snahu niektorých ľudí presmerovať diaľnicu do Poľska stredom našej obce?

Čo sa udialo v Oščadnici v oblasti cestovného ruchu?

V roku 1991 Obec Oščadnica získala delimitáciou do vlastníctva majetok štátu, ktorý spravovala Okresná správa cestovného ruchu.

V roku 1995 zriadil v Oščadnici Július Gánoczy st. turisticko informačnú kanceláriu RačaTIK.

V roku 1999 Obec vytvorila akciovú spoločnosť SCR Veľká Rača a.s. prostredníctvom ktorej zásadne prebudovala a zmodernizovala lyžiarske stredisko pod Veľkou Račou. Vznik tejto akciovej spoločnosti bol nevyhnutnou podmienkou na to aby Oščadnica, ako jediná obec na Slovensku vlastniaca v tom čase sedačkovú lanovku, mohla toto dopravné zariadenie v súlade s dráhovým zákonom prevádzkovať.

V období 1999 – 2006 boli všetky pôvodné vleky odstránené a nahradené najmodernejšími sedačkovými lanovkami ( Dedovka, Marguška, Laliky ). Vybudovali sme nové zjazdovky s umelým zasnežovaním a s umelým osvetlením, vodnú nádrž v Dedovke na 25000 m3 vody, bobovú dráhu – najdlhšiu na Slovensku, zakúpili sme stroje na úpravu lyžiarskych tratí, zriadili sme servis a požičovňu lyží, zaviedli moderný lístkový systém. Celá táto modernizácia strediska v objeme cca 10 miliónov EUR znamenala to, že Snowparadise Veľká Rača Oščadnica a.s. sa stala najmodernejším lyžiarskym strediskom na Slovensku.

Táto akciová spoločnosť mala okrem obce ešte dvoch ďalších akcionárov. Nezhody a nedorozumenia medzi týmito neoščadnickými subjektami vyústili do konkurzu tejto akciovej spoločnosti, čo v konečnom dôsledku znamenalo zastavenie ďalšieho budovania a rozvoja tohto lyžiarskeho strediska. A tak možno povedať, že aj v súčasnosti, t.j. v r. 2014 žije a funguje toto stredisko z podstaty, ktorú sme tu spoločne vybudovali v rokoch 1999 – 2006.

Výsledkom tejto práce a úsilia bolo to, že Oščadnica sa ako obec stala, v období rokov 1999 – 2006 medzinárodne známa, populárna, vyhľadávaná a atraktívna pre turistov, návštevníkov a investorov.

Príliv turistov, návštevníkov, investorov znamenal pre Obec a Oščadničanov veľa.

Ceny nehnuteľností sa vyšplhali do neuveriteľných výšok, celá obec sa zmenila na jedno veľké stavenisko, penzióny, chaty, hotely, priváty, rodinné domy, wellness centrá, športcentrum, služby v oblasti CR.

Kvalifikovaný odhad v tom čase hovoril, že do obce – medzi občanov sa dostalo vďaka predaju nehnuteľností cca 360 miliónov Sk.

Obec zároveň podporila všetkých tých občanov, ktorí vytvorili lôžko na ubytovanie v súkromí nenávratnou dotáciou vo výške 5000 Sk/lôžko.

Oščadnické lístky, ktoré si mohli domáci občania za výhodnú cenu zakúpiť v SCR na lyžovanie, rovnako pozitívne prispeli k spokojnosti hostí ubytovávaných na domácich privátoch.

Vďaka všetkým týmto pozitívnym zmenám sa Oščadnica stala pojmom na Slovensku a zaradila sa medzi top 10 obcí v rámci Slovenska.

Rozvoj Oščadnice vďaka finančným prostriedkom Európskej únie

Dnes vari už ani neexistuje človek, ktorý by si neuvedomoval význam možností získania eurofondov na rozvoj obce.

Bežné príjmy obcí na Slovensku sú reálne také, že z týchto peňazí môžu obce vykonávať iba nevyhnutnú bežnú opravu a údržbu obecného majetku a aj to iba v obmedzenom rozsahu.

Akákoľvek väčšia rekonštrukcia, modernizácia a o kapitálovej investícii už ani nehovoriac, je reálna jedine vtedy ak obec získa 95 % z objemu potrebných peňazí na tieto práce z prostriedkov EÚ a štátu.

V prípade, že je obec úspešná a darí sa jej presadzovať svoje projekty, nastáva situácia, že iba horko ťažko je schopná z vlastných prostriedkov vykryť potrebných 5% na spolufinancovanie. A tak si musí zobrať preklenovací úver.

Ak sme ako Oščadnica ( nadpriemerne úspešná obec na Slovensku v získavaní finančných prostriedkov z EÚ v rokoch 2000 – 2010 ) chceli investovať napr. 1 milión EUR na generálnu rekonštrukciu základnej školy v Ústredí, podarilo sa nám to jedine tak, že 950 tisíc EUR sme získali ako dotáciu ( EÚ + SR ) a 50 tisíc sme museli dať z obecného rozpočtu ( úver ).

Alternatíva, že by sa obec rozhodla takúto modernizáciu zvládnuť iba z vlastných peňazí je tiež možná, ale v takom prípade, ak by sa obci podarilo ročne ušetriť aspoň 50 tisíc EUR tak by sme si na rekonštrukciu tejto školy šetrili 20 rokov!!!! Prosím aj takáto cesta je možná.

Ja ako zodpovedný starosta obce som volil aj s poslancami tú prvú možnosť. Pretože okrem tejto školy, sme chceli pre občanov vybudovať a zmodernizovať ešte veľa ďalších potrebných stavieb a objektov, napr. – Námestie, Zdravotné stredisko, Materskú školu ústredie, Materskú školu Píla, vyasfaltovať všetky miestne komunikácie, vybudovať chodník, zelenú cestu, infobody, plynofikovať okrajové časti obce, vybudovať vodovod, realizovať protipovodňové opatrenia ako v území tak aj brehov Oščadničanky a Dedovky, zakúpiť traktor, snehovú frézu, vozidlo na čistenie komunikácií, parkovisko pod starou farou, rekonštruovať lesopark pri galérii, verejné osvetlenie, zakúpiť kontajnery na TKO, opraviť cestu od kostola do Lalika, cyklotrasy, turistické trasy,...

Na všetky tieto úspešné projekty, v období rokov 2000 – 2010, sme získali z EÚ pre obec financie v objeme cca 12 miliónov EUR . Obec sa musela podieľať na spolufinancovaní piatimi percentami z vlastných finančných prostriedkov.

Aké sú moje osobné skúsenosti s projektami EÚ

Moje osobné životné skúsenosti s projektami Európskej únie sa začali v roku 1995, keď som ešte ako vedúci odboru regionálneho rozvoja a cestovného ruchu na Okresnom úrade v Čadci pripravil v rámci predvstupového programu OUVERTURA projekt na Vzdelávanie trénerov vidieckej turistiky na Kysuciach. Projekt bol zameraný na podchytenie a odbornú prípravu ľudí, ktorí chceli začať podnikať v oblasti poskytovania ubytovania v súkromí na Kysuciach.

Úspešní absolventi tohto kurzu v počte 50 osôb z celých Kysúc ( kurz bol v penzióne u Lalika ) začali medzi prvými na Kysuciach podnikať v tejto oblasti.

Potom nasledovali ďalšie projekty, z ktorých najvýznamnejší sa mi dnes javí PHARE projekt, výsledkom ktorého bolo v r. 1998 vytvorenie EUROREGIÓNU BESKYDY .

Ako starosta Oščadnice som pochopil, že jedine efektívnym získavaním takýchto finančných prostriedkov môžeme v našej Oščadnici niečo vybudovať.

V období rokov 1998 – 2010 som v spolupráci s odborníkmi a spolupracovníkmi vypracoval pre Oščadnicu a predložil cca 50 rôznych projektov, z ktorých cca 50% bolo úspešných.

K niektorým projektom musím poznamenať:

Cesta od kostola do Lalika : projekt rekonštrukcie tejto cesty III. triedy v správe VÚC bol vypracovaný v spolupráci VÚC – Obec Oščadnica koncom roka 2009. Žiadosť podala VÚC v marci 2010 a ešte 17. novembra 2010 t..j. 10 dní pred komunálnymi voľbami na jeseň 2010 aj bola na zasadnutí spoločného monitorovacieho výboru schválená. Potom už iba nasledoval proces verejného obstarávania na dodávateľa stavby, ktorá sa na jeseň 2011 aj realizovala.

Aj keď si zásluhy za opravu tejto cesty od kostola do Lalika privlastňovali a stále privlastňujú určití ľudia ( ktorí s tým vôbec nič nemali spoločné ) skutočnosť bola takáto.

Žiaľ musím konštatovať, že niektoré projekty, ktoré boli pripravené, predložené, resp. schválené ešte v období keď som bol starostom ( do konca roku 2010 ) ešte ani dnes, koncom roka 2014 nie sú zrealizované.

Nakoľko čerpanie prostriedkov z EÚ v programovacom období 2007 – 2013 je predĺžené až do 31. 12. 2015, ak by sa podarilo úspešne ukončiť verejné obstarávanie a to najneskôr do januára 2015, tak do konca roka 2015 by sa ešte dali stihnúť zrealizovať nasledovné projekty ( ktoré som ešte ako starosta vypracoval a predložil v roku 2010 ) :

 

  • Modernizácia verejného osvetlenia v celej obci za cca 260 tisíc EUR
  • Protipovodňová ochrana koryta rieky od Kozovho mostu po most Zagrapa za cca 1200 tisíc EUR
  • Protipovodňová ochrana koryta rieky Dedovka za cca 900 tisíc EUR

 

V období rokov 2011 – 2014 pracujem na Mestskom úrade v Čadci, ako vedúci oddelenia regionálneho rozvoja a cestovného ruchu.

Príprava a realizácia europrojektov pre Mesto Čadca je mojou hlavnou pracovnou náplňou.

Počas uvedeného obdobia sme na oddelení v spolupráci s odborníkmi pripravili cca 70 projektov s cca 50 % úspešnosťou.

Medzi najhodnotnejšie považujem Vybudovanie zariadenia pre seniorov v Čadci, Cyklus vzdelávania pre seniorov z okresu Čadca, Elektronizácia služieb Mesta Čadca, ako aj projekty vzájomnej spolupráce s partnerskými mestami Valašské Meziříčí, Žywiec, Powiat Osvienčimský a protipovodňové opatrenia v katastri mesta.

V súčasnosti sa na úrovni Vlády Slovenskej republiky dolaďujú podmienky pomoci zo strany EÚ na roky 2014 – 2020.

Ak sme ako Oščadnica získali v období rokov 2000 – 2010 cca 12 miliónov EUR do kapitálových investícií v obci ( pritom niektoré projekty sa dokončili až v r. 2011 - 2012, resp. dúfam že sa ich podarí dokončiť do konca r. 2014, resp. 2015 ), tak pripravená obec opäť môže zabojovať o získanie ďalších peňazí do investícií potrebných pre občanov Oščadnice.

Ak ich nezískame, tak o tieto peniaze Oščadnica definitívne príde a nik nám ich už ani nedá!

Ktovie ako by to však s Oščadnicou dopadlo, keby sa nám úspešne nepodarilo už v zárodku ( 1999 - 2000 ) zastaviť snahu niektorých ľudí presmerovať diaľnicu do Poľska stredom našej obce?

Veru tak. V rokoch 1999 a 2000 bol zo strany štátnych orgánov vyvíjaný obrovský tlak na presmerovanie trasovania diaľnice do Poľska z koridoru Svrčinovec – Čierne - Skalité cez Oščadnicu.

Ak by sa tento tlak nepodarilo premyslenou stratégiou eliminovať, tak by sme už dnes – práve v týchto dňoch zažívali to, že by stredom našej obce, ponad a poza rodinné domy nachádzajúce sa na pravej strane Oščadnickej doliny začali rozsiahle práce na stavbe tejto diaľnice.

Zničenie vodných zdrojov občanov, trasovanie telesa diaľnice ponad a poza rodinné domy, z ktorých asi 10 malo byť zdemolovaných, v časti Kalvária bola trasa dokonca naplánovaná priamo do sedla medzi Kalváriu a časť Zagrapa,

Oščadnica by sa touto stavbou preťala a rozdelila na niekoľko izolovaných častí.

Ak by sa týmto snahám nepodarilo zabrániť, tak by PRÍBEH OŠČADNICE bol úplne iný.

Ale to už je iný príbeh.